Cesta z viny

Do pasce pornografie som sa dostala nepredvídane ako 12-ročná, v období, keď väčšina tínedžerov prechádza vnútorným zmätkom! Vo svojej nevinnosti, nevediac, čo všetko to zahrňuje, som bola najprv šokovaná a zároveň fascinovaná tým, čo som objavila. Vnútri som mala príjemný pocit, ktorý ma zároveň napĺňal hanbou. Bol to presne tento pocit hanby, čo ma viedol do izolácie. S mamou som sa vždy vedela porozprávať o všetkom možnom, ale téma pornografie a masturbácie boli pre mňa úplným tabu. Prepadla by som sa pod zem od hanby, keby sa mama dozvedela o týchto veciach.

Môj pocit hanby sa prehlboval, pretože v 6-tich rokoch som uverila v Ježiša a stále som bola aktívna v cirkvi. Bola som presvedčená, že som chorá, pretože takíto boli ľudia, ktorí mali problémy s pornografiou. Myslela som, že som jediná „zvrátená“ žena.

Keď ma niekto pochválil, ako dobre vyzerám, nedokázala som prijať komplimenty alebo uveriť, že boli pravdivé. Namiesto toho som si myslela: „Keby ľudia vedeli, aká som naozaj, nelichotili by mi.“ Bol to začarovaný kruh: Pokúšala som riešiť svoje pocity viny i napätie, ktoré ma viedlo k masturbácii a vysnenému svetu erotickej fantázie. Mimochodom, tento svet fantázie je typický pre ženy, ktoré čítajú výhradne ľúbostné príbehy a tým konzumujú viac pornografie, než si uvedomujú. Závislosť sa neobmedzuje iba na tvrdé porno, ale môže sa uskutočňovať aj prostredníctvom masturbácie a erotických fantázií, ktorými sa človek nechá unášať.

Uzdravovať som sa začala, keď som sa odvážila Bohu úprimne povedať o svojich problémoch. Poznanie pravdy, že Ježiš zomrel za všetko, mi nakoniec dalo silu otvoriť sa priateľke. Naše priateľstvo tým neskončilo, ale ešte viac sa prehĺbilo a stalo sa zmysluplnejším. Táto priateľka mi opätovne poukazovala, že som sa pokúšala robiť veci z vlastnej sily. Robila som chybu, akej sa dopúšťajú mnohí, čo sa chcú dostať von z bludného kruhu pornografie. Prosia Boha, aby im dal viac sily odolávať pokušeniu a čudujú sa, prečo to nefunguje. Skúšala som robiť to isté, ale bolo to bezúspešné.

Keď som podnikla cestu do svojho „vnútra,“ objavila som koreň môjho hriechu: Vyrastala som v bezpečnom prostredí, kde sa zriedkavo objavovali hádky alebo spory, a preto som sa nikdy nenaučila riešiť svoje negatívne pocity. Naučila som sa vyjadrovať svoj nesúhlas primeraným spôsobom, namiesto ustupovania, ako som riešila konfliktné situácie predtým. Keď som sa naučila odpustiť i prijať odpustenie a dovolila som si nadväzovať priateľstvá, napätie začalo ustupovať. Dôkaz môjho uzdravenia spočíva vo fakte, že viac sa nemusím hanbiť za to, čo robím.

Moja mama teraz vie všetko. V priebehu ostatných rokov som sa dozvedela, že nie som jediná žena, ktorá má problém s pornografiou, napriek tomu, že keď príde na ňu reč, väčšinou sa uvádzajú ako príklady mená mužov. Chcela by som povedať všetkým ženám, ktoré sú pod jej vplyvom, že jestvuje cesta, ako zlomiť reťaze hanby. Príde čas, keď sa ženy naučia prežívať svoje ženstvo v slobode, ktorú Boh pre ne pôvodne naplánoval.

Susanne (40-ročná)

Deli