Bola neskorá jeseň v roku 1998. Na služobnej ceste v hotelovej izbe som si užíval porno, no nemasturboval som pri tom. I keď som nemal sex sám so sebou, obrazy, špina a hanba, ktoré ma zaplavovali, neboli menej intenzívne.
Problémom však bola definícia z Programu 12 krokov o sexuálnej triezvosti. Začínala vetou „žiaden sex so samým/samou sebou alebo inou osobou okrem partnera/partnerky v manželstve. To by bolo v poriadku, keby za ňou nenasledoval zvláštny výrok, že „pravá triezvosť znamená progresívne víťazstvo nad žiadostivosťou.“ Pretože „progresívne víťazstvo“ bolo ťažké získať (alebo reálne bolo nedosiahnuteľné), každý sa zameral na fyzický aspekt tejto definície. Najväčším cieľom skupiny bolo, aby každý zostal triezvy. Chlapov, ktorí boli rok alebo viac triezvi, sme si ctili ako prorokov. Nováčikovia sa zhromažďovali okolo nich, aby zistili, ako sa stali triezvi.
Začiatkom 90-tych rokov, keď som sa dostal do Programu 12 krokov, skočil som do neho oboma nohami a 18 mesiacov som si udržal triezvosť. Stal som sa jedným z tých, nad ktorými ostatní ochkali a achkali. Začal som viesť stretnutia a sponzorovať iných, rozdávajúc svoju múdrosť ako Platón. Stal som „prorokom slobody nad žiadostivosťou“, alebo som si to o sebe aspoň myslel.
Anglický výkladový slovník definuje triezvosť ako „zdržanlivosť alebo abstinencia užívania alkoholu či drog.“
I keď som abstinoval od pornografie, masturbácie a sexu mimo manželstva jeden a pol roka, v mojom vnútri zostávala neustála prázdnota a osamelosť, ktoré ma nahlodávali. Toto duchovné vákuum ma obralo na ceste do Kanady o 18-mesačnú triezvosť. Mal som sex cez telefón a pritom som masturboval. V priebehu noci som znova padol k tým, ktorí si nezaslúžili ani žetón za 30-dňovú abstinenciu.
Rýchlo som sa spamätal a zostal som triezvy ďalšie 3 roky. S trojročnou triezvosťou som mal pocit, akoby sa ostatní predo mnou klaňali, keď som vstúpil do miestnosti. Ako som mohol opäť padnúť po takom dlhom čase bez priestupku?
V roku 1995 sme sa presťahovali z Los Angeles do Colorado Springs. Keď som stratil opornú skupinu, prázdnota, ktorá ma ustavične prenasledovala, zosilnela vo mne na hlasný rev. Tvrdo som padol a stratil svoju „triezvosť“ laškovaním s pornografiou a masturbáciou. Myslel som si, že tentoraz sa mi nepodarí vstať a vkĺzol som do trojročného obdobia hýrenia, hanby a depresie.
Urobil som mnoho chýb (a videl som, že iní robili tie isté chyby) – tým, že som si dal za cieľ sexuálnu abstinenciu. Videl som chlapov, ktorí boli naviazaní na porno, ale sa nazývali „triezvymi“ len preto, že nemasturbovali. Stal som sa jedným z nich. Je to akoby alkoholik povedal, že je triezvy, pretože naposledy pil pivo namiesto whisky.
Pýcha počas „triezvosti“ je ľahkou pascou, do ktorej môžeme upadnúť. Ocitol som sa na dne. Ťažko je obísť veľkú jamu na ceste, keď máte pred sebou airbag svojho ega.
Často som sa pohyboval na okraji útesu, aby som videl, koľko žiadostivosti unesiem bez toho, aby som stratil „triezvosť“. Pravdou bolo, že som sa nezaviazal rýchle utekať od sexuálnych hriechov a stále som sa s nimi zahrával. Môj štandard triezvosti mal v skutočnosti mnoho únikových ciest k využitiu príležitostí pre vzrušenie.
Čistota a triezvosť nie je to isté.
Anglický výkladový slovník definuje čistotu takto:
1. Kvalita alebo stav čistoty.
2. Sloboda od hriechu alebo viny; nevinnosť; cudnosť.
Napokon, potrebujeme sa pozrieť, aký štandard čistoty má Boh. Tento siaha až za vonkajšok. Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.“
Všimnite si, že Ježiš sa pri stanovení Božej normy sexuálnej čistoty posunul z fyzickej oblasti do duchovnej. Zatiaľ čo sa ľudia sústreďujú na vonkajšok, Boh pozerá do srdca, pretože je miestom odkiaľ pochádzajú „zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá a rúhania (Matúš 15,19). Ježiš neponechal žiadne únikové cesty, keď stanovil štandard pre sexuálnu čistotu; v okamihu, keď cítime vo svojom srdci žiadostivosť, hrešíme alebo „strácame našu triezvosť“. Nejestvuje žiadne „trojsekundové pravidlo,“ ktoré niektorí obhajujú.
Dostávam e-maily, v ktorých sa muži sťažujú, že zastávam abstinenciu masturbácie a počúvam: „To je nemožné, kto by to dokázal??! Kto môže očistiť naše srdce?“ Ak takto zmýšľate, ste na správnej ceste, pretože dodržať štandard Božej čistoty v sexe je nemožné. Myslím, že to bolo Božím zámerom. Jedine On môže zmeniť špinavé, žiadostivé, egocentrické srdce na čisté. Boží štandard čistoty ma núti ísť na kolená. Vztýčim bielu zástavu a musím prehlásiť kapituláciu. Po bitke je prv, než začala, a ja som na strane porazených. Vždy keď sa pokúšam žiť podľa Božieho štandardu, vopred som odsúdený k zlyhaniu, pretože sám nemôžem očistiť svoje srdce. Musím sa teda zrieknuť predstavy, že mám v sebe silu „byť dostatočne dobrým,“ a pevne sa opierať o Boha každý deň, ktorý chcem prežiť bez žiadostivosti. Ezechiel 3,26 hovorí: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité.“ Nemôžem sa chváliť, že som prežil toľko a toľko mesiacov či dní „triezvosti,“ pretože sloboda od hriechu, z ktorej sa dnes teším, je darom od Pána.
Nájdenie skutočnej sexuálnej čistoty, ktorá oslobodí srdce od žiadostivosti, nepochádza z abstinencie. Slobodu nájdeme vtedy, keď prázdne, nešťastné, hladujúce srdce naplní Božia láska. Ak človek prestane hrešiť a jeho srdce zostane prázdne, napokon sa vráti späť k žiadostivosti alebo falošnej láske (ako ja). To, čo skutočne potrebujeme, je naplnenie nášho srdca niečím oveľa mocnejším, krajším a čistejším, ako je žiadostivosť.
V Hľadaní Boha A. W. Tozer píše:
„Nie sú to iba samotné slová, ktoré sýtia našu dušu, ale Boh sám, a až kým poslucháči nespoznajú Boha osobným spôsobom, nestanú sa lepšími preto, že počuli pravdu. Biblia nie je sama osebe koncom, ale prostriedkom, ktorý privádza k intímnemu a uspokojujúcemu poznaniu Boha, aby sme mohli vstúpiť k nemu, tešiť sa v jeho prítomnosti, ochutnať a spoznávať vnútornú sladkosť pravej podstaty Boha v hĺbke svojich sŕdc.
Keď spoznáte a ochutnáte „vnútornú sladkosť samotného Boha v hĺbke svojho srdca,“ získate moc žiť podľa jeho nesplniteľného štandardu morálnej čistoty. Srdce, ktoré je živené a plnené Božou láskou, nepociťuje hlad po žalostných napodobeninách, ako je žiadostivosť. Ak sa stane poznávanie a láska k Bohu vaším cieľom, získate sexuálnu čistotu. Ale ak urobíte svojím cieľom iba abstinenciu (alebo triezvosť, ako tomu hovoria ľudia), ustavične budete zlyhávať, pretože v tom nie je moc. Príkazom Písma nie je „byť dosť dobrým, aby vás Boh miloval,“ ale spoznať ho, ako písal Pavol vo Filipanom 3,8-11.
„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.“
Spravodlivosť, teda čisté srdce prichádza, keď spoznáme Krista a urobíme ho Pánom svojich životov. On nebude márniť čas, aby súťažil s našimi bohmi, ako je žiadostivosť, práca, jedlo, vzťahy, rozkoše života – alebo pýcha nad niečím, ako je naša „triezvosť“. Musíme vynaložiť energickú, vytrvalú, nekompromisnú, totálnu snahu, aby sme ho urobili prvým ako Pavol, ktorý „kvôli nemu všetko stratil“.
„Nie sú to iba samotné slová, ktoré sýtia našu dušu, ale Boh sám… Biblia nie je sama osebe koncom, ale prostriedkom, ktorý privádza k intímnemu a uspokojujúcemu poznaniu Boha, píše Tozer. Stretávam mnohých kresťanov závislých od sexu, ktorí majú v hlave uložené časti Biblie, urobili mnoho úžasnej práce, a pritom ich duše neboli nikdy nasýtené Ježišom.
„Neochutnali a nespoznali vnútornú sladkosť pravej podstaty Boha v hĺbke svojich sŕdc.“ Možno poznajú teológiu milosti, ale nedotkla sa ich sŕdc. Sú práve takí prázdni a nešťastní, ako som bol ja.
Pre kresťanov závislých od sexu je najväčšou prekážkou k radosti z Božej prítomnosti vnútorný pocit hanby, že ju nikdy neprežili. Keď sa uvoľnia z pút klamstva, slobodne sa môžu vyhrievať na výslní Božej lásky, pričom posadnutosť a nutkanie žiadostivosti z nich spadne.
Praktizovanie Božieho štandardu sexuálnej čistoty neanuluje potrebu zostať mimo izolácie, podporovať skupiny, stretávať sa s partnermi, ktorým sme zúčtovateľní alebo odstrániť veci, ktoré sú príčinou pokušenia (Matúš 5,29-30). 100% zodpovednosť za to, aby sme sa príliš nestarali o svoje telo, zostáva na nás (Rimanom 13,14). Boh nezničí skrýše s pornom alebo nevypne televízor či počítač. Vašou zodpovednosťou je snažiť sa utekať od sexuálnej nemorálnosti a nechodiť po okraji útesu (1. Korinťanom 6,18).
Abstinencia vonkajších prejavov sexuálneho hriechu je nulová pozícia; začiatok, ale nie koniec. Sloboda od sexuálneho hriechu v srdci, ktorá je skutočnou triezvosťou, prichádza po obnovení našej prvej lásky.
„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť“ (Žalm 16,11).
„Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! (Žalm 119,2-3)
