„Ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu“ (Ján 5,42).
Čudovali ste sa už niekedy nad tým, že polovica našich pastorov by mohla mať problém s pornom, ako o tom hovorí štatistika? Naša krajina je preplnená seminármi a biblickými školami, ktoré vedú oddaní a obdarovaní odborníci, a predsa mnohí z našich vodcov masturbujú pri pornografii. Ako mohli títo muži prejsť kresťanskými vzdelávacími inštitúciami, poznať tak veľa pravdy o Bohu (dokonca aj v gréčtine a hebrejčine), a predsa mať tajnú závislosť od sexuálnych hriechov? Niečo nám chýba.
Chuck Swindol vo svojej knihe „Teda chceš sa podobať Kristovi“ (So You Want to be Like Christ):
„Nikdy nezabudnem na list, ktorý som dostal od absolventa Teologického semináru v Dallase, kde som pôsobil ako rektor. Písal o svojej vďačnosti za roky strávené na našej kvalitnej inštitúcii. Ale znepokojilo ma tiež jeho lamentovanie nad tým, že keď prišiel, vrúcne miloval Ježiša Krista; keď odchádzal, stále viac bol zamilovaný do textu Biblie. Naši profesori z najlepších pohnútok robili všetko preto, aby spoznal Písmo, ale keď odchádzal, miloval viac Bibliu ako svojho Spasiteľa. Pavlovými slovami by som to vyjadril tak, že „had ho zviedol.“ Po niekoľkých tvrdých rokoch v službe si uvedomil, že potrebuje milovať Krista.“
„Posolstvo kresťanstva sa rýchlo stáva systémom osvieteného myslenia namiesto jednoduchého pozvania, aby sme sa odvrátili od hriechu a hľadali vzťah s Bohom. Túžba po väčších teologických vedomostiach (čo nie je zlé) nahradila jednoduché pozvanie poznať ho osobne…“
Rozprával som sa a dopisoval si s pastormi, ktorí zápasia s pornom. Ich príbehy sú často veľmi podobné. Na porno alebo závislosť od sexu sa naviazali už v ranom veku, našli Pána a neskôr šli na biblickú školu, kde sa učili správnu teológiu – a pokračovali v dvojtvárnom živote Jekylla a kresťana Hyda.
Phillip Yancey vo svojej knihe „Čo je také úžasné na milosti?“ (What’s So Amazing About Grace?) píše:
„Na biblickej škole, v kresťanskom tábore či dokonca v cirkvi, každý sa učí, ako vyzerať „duchovne“. Dôraz na vonkajšok uľahčuje človekovi predstierať, prispôsobovať sa, a to aj za cenu potláčania alebo skrývania vnútorných problémov. Roky po tom, čo som opustil biblickú školu, dozvedel som sa, že niektorí z mojich spolužiakov trpeli hlbokým vnútorným nepokojom – depresiou, závislosťami – ktoré neboli počas školy riešené. Namiesto riešenia sa viac zamerali na to, aby svoje správanie prispôsobili ostatným.“
Pastori, s ktorými som sa rozprával, sú často majstrami v „predstieraní a prispôsobovaní sa“. Málokto by predpokladal, že Boží muž masturbuje pri porne, a preto je „skrývanie ich vnútorných problémov“ ľahšie. Mnohí sú nadaní komunikátori a kážu úžasné kázne o Božej láske.
Možno ovládajú gréčtinu, ale nepoznajú milosť; nikdy ju neprijali svojím srdcom. Ich činy to dokazujú, pretože muž alebo žena, ktorí si nechali naplniť srdcia Božou láskou, nemajú záujem o napodobeniny, ako je porno. Zistil som, že často je ťažšie priblížiť posolstvo milosti pastorom ako laikom; príliš sa sústreďujú na svoje vedomosti, obdarovanie a úspech v službe, pričom sú slepí k svojim problémom.
V „Hľadaní Boha“ A. W. Tozer píše:
V dnešnej dobe nie je nedostatok učiteľov Biblie, ktorí správne vykladajú princípy náuky o Kristovi, ale zdá sa, že príliš veľa z nich sa rok čo rok uspokojí s vyučovaním základov viery, pričom si neuvedomujú, že v ich službe sa neprejavuje Božia prítomnosť a v ich osobnom živote sa nič zvláštne nedeje. Slúžia veriacim, ktorí majú vo svojom vnútri túžbu, ale oni ju nevedia svojím vyučovaním uspokojiť… Je to vážna vec a nemalá hanba v kráľovstve, keď vidíme, že Božie deti hladujú, i keď sedia za Otcovým stolom. Pravda Wesleyových slov stále platí:
„Ortodoxnosť alebo správny (teologický) názor je prinajlepšom veľmi chatrnou stránkou náboženstva. I keď správny duševný stav nemôže jestvovať bez správnych názorov, správne názory môžu jestvovať bez správneho duševného stavu. Teda môže existovať správny názor o Bohu, ale bez lásky alebo správneho duševného postoja voči Nemu. Satan je dôkazom toho.“
…Veľká časť cirkvi úplne stratila zručnosť uctievania a nahradila ho zvláštnym, cudzím slovom „program“. Požičala si ho z javiska a nešťastne ho aplikovala do priebehu verejnej bohoslužby, ktorá sa dnes medzi nami pokladá za uctievanie.“
Tozer bol viac ako 40 rokov pastorom a je autorom vyše 40 kníh. V roku 1949 napísal knihu „Hľadanie Boha“. Je potrebné spomenúť, že Tozer nikdy nechodil na strednú či vysokú školu alebo seminár. Jeho prvou láskou bol Kristus a tento prekypujúci vzťah bol mocným zdrojom Tozerovej služby.
Naše semináre a biblické školy robia vynikajúcu prácu, keď učia mužov a ženy Božie slovo, ale chýbajú nám ich srdcia. Pre mnohých je však jeho „milosť lepšia ako život“ (Žalm 63,4) a je zásadou alebo princípom, ktorý je potrebné učiť v nedeľu ráno. Nemá byť iba niečím, čo ochutnali.
Keby som pracoval na Blazing Grace Seminary, snažil by som sa, aby sme získali srdcia študentov; naším cieľom by bolo, aby sa zamilovali do Krista. Tento seminár by bol dodatkom a doplnkom (nie náhradou) stredísk nášho teologického vzdelávania.
Seminár by sme lokalizovali na pokojnom, trošku odľahlom mieste, kde by mohli muži a ženy hľadať Boha, možno uprostred zelených lesov Colorada. (Vyhovovala by aj púšť v Kalifornii, ale myslím si, že moja manželka by tam nechcela žiť.) Komplex by mal hlavnú halu, jedáleň a 50 jednoposteľových izieb; Každé dva týždne by sme prijali 50 ľudí. Na žiadnej izbe by nebol televízor ani počítač, iba CD prehrávač na počúvanie hudby.
Na dverách vstupnej haly by bol nápis „Masky nie sú povolené. Vojsť môžu iba zlomení ľudia.“ Toto nie je miesto, kde možno hrať hru na dobrého kresťana alebo prispôsobiť sa stanoveným pravidlám; ide nám o autentické vzťahy. Aby bolo Blazing Grace Seminary bezpečným miestom, všetci návštevníci by boli požiadaní, aby podpísali dohodu o mlčanlivosti, pretože to, čo sa tu povie, nemá sa dostať k iným.
Náš kurz by trval 2 týždne a zahrňoval by:
1. týždeň, 1. deň: Izolácia znamená smrť
Samozrejme, každý deň bude na tabuli v miestnosti, kde sa budeme stretávať, vyvesená séria veršov:
Verše na dnešok:
Kto sa oddeľuje hľadá to, po čom túži, vyráža proti všetkému, čo je vydarené (Príslovia 18,1).
Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva (Príslovia 28,13).
Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého (Jakub 5,16).
Inštruktor (ja) začne rozprávať svoj príbeh s brutálnou úprimnosťou; študenti sa nedokážu otvoriť, pokiaľ sa ich inštruktor bude skrývať za vežou zo slonoviny.
Potom bude každá osoba v miestnosti požiadaná, aby urobila to isté; spýtame sa ich, kde sa nachádzajú v oblasti žiadostivosti, masturbácie, pornografie, ľúbostných afér, drog, alkoholu, alebo prejedania. Spýtame sa ich, ako sa im darí v manželstve a aby opísali, aký vzťah mali s otcom a matkou. Každá oblasť ich života bude preskúmaná, preverená, presondovaná a testovaná. Lepšie je dostať tieto veci von zo seba na bezpečnom mieste, ako čakať na veľkú haváriu vlaku o mnoho rokov neskôr.
V bezpečí a prijatí tohto prostredia, s kartami vyloženými na stôl, začnú sa formovať blízke vzťahy a nastane obdobie uzdravovania sa. Niektorí prvýkrát v živote povedia o svojich zraneniach alebo tajomstvách. Každý deň skončíme modlitbou jedného za druhého, spôsobom ako je to opísané v Jakubovi 5,16.
1. týždeň, 2. deň: Zlomenosť
Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor (Izaiáš 64,5).
Naším zámerom dnes je pomôcť študentom, aby videli, že ich životy sú fatálnou tragédiou. Zatlačíme na oblasť pýchy, slepoty a prekrútených motívov. Vyzveme ich, aby odhalili akékoľvek sebecké motívy, ktoré ich vedú k službe (napr.: chcú byť potrební, obdivovaní a potvrdzovaní inými alebo si chcú zaslúžiť Božiu lásku). Postavíme pred nich nedosiahnuteľný Boží štandard sexuálnej čistoty („Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.“ Matúš 5,28), aby pochopili, že ak majú byť čestní, nejestvuje spôsob, akoby naplnili Božiu požiadavku svätosti. Pomôžeme im vidieť, že služba musí prísť prostredníctvom Božej moci, aby sa viacej nespoliehali na svoju vlastnú snahu, obdarovanie, vzdelanie alebo schopnosti.
Prijatie zlomenosti je dôležité pre úspech študentov; bez nej sa budú ďalej spoliehať na seba a stanú sa korisťou žiadostivosti svojho tela. V ich srdci nesmie byť pochybnosť, že zúfalo potrebujú Boha.
1. týždeň, 3. deň: Odhalenie lží, ktorým veríme
Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal (Matúš 25,24).
Na tretí deň pomôžeme študentom spoznať lži, ktorým veria o sebe, Bohu a iných a potom ich porovnáme s pravdou. Muž alebo žena, ktorý/á sa obráti k pornu, drogám, prejedaniu sa alebo workoholizmu odhaľujú, že Boha vidia ako „tvrdého muža“, ktorý ich nemiluje. Podstatou lži, ktorá ich vedie k napodobenine milosti, je ich vnímanie seba: „Boh a iní ma nemôžu milovať takého aký som; som bezcenný.“ Tieto lži musia byť odhalené, vykorenené a odhodené, aby životodarná pravda Božej lásky sa zakorenila v pôde ich srdca.
1. týždeň, 4. deň: Čelenie zraneniam
Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti (Príslovia 17,22).
Pri procese odhaľovania lží, ktorým veríme, objavia sa aj rany, ktoré potrebujú uzdravenie – ako zneužívanie, zanedbávanie, opustenie. K niektorým došlo prostredníctvom traumy zo sexuálneho zneužívania, a budú potrebovať osobitnú pozornosť. Sú to rany, ktoré omotali kľúčové lži a hanba. Ak študenti neprijmú v tejto oblasti uzdravenie, ďalej budú zápasiť s duchovným obmedzením, ktoré im bráni prijímať Božiu lásku.
1. týždeň, 5. deň: Milosť
Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! – a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť (Efezanom 2,4-10).
V piatom dni sa zameriame na neuveriteľný dar Božej milosti pre našich študentov. Ak sa chcú stať potrubím jeho lásky, najprv ho musia prijať do svojich sŕdc; to, čo neprijmeme, nemôžeme dať iným. Bez Božej lásky v srdci bude naša služba iba trochu viac ako zvučiaci gong.
Každý hriech, ktorý spáchali, je zmytý krvou na kríži, nezáleží na tom, aký chorý, hanebný alebo tajný bol, a nezáleží na tom, čo im urobili iní. Potrebujú prijať iba dar Božej milosti a lásky; nemôžu ho získať tým, že vstúpia do služby a budú „pracovať pre Boha“. Nie je tu žiaden kruh, cez ktorý musia preskočiť, žiadne teologické pravidlo, ktoré musia zvládnuť, aby odkryli tajomstvo Božej milosti.
A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som (1. Korinťanom 13,1-2).
2. týždeň, 1.-5. deň: Hľadanie Boha
Jozef strávil 2 roky vo väzení, prv než ho povýšili za zástupcu vládcu Egypta. Mojžiš pásol na púšti 40 rokov ovce, prv než ho Boh povolal, aby vyviedol izraelský národ z Egypta. Dávid strávil v mladosti mnoho rokov osamote s ovcami, o ktoré sa staral. Ján Krstiteľ pôsobil na púšti. Ježiš bol 40 dní na púšti pred začatím svojej pozemskej služby. Pavol strávil roky vo väzení písaním listov, ktoré tvoria väčšinu Novej zmluvy. Prv než Boh mocne použil ľudí, často ich pripravoval tak, že dlhý čas trávili osamote s ním.
Naši študenti strávia 5 dní hľadaním Božej tváre. Každý deň v druhom týždni budú poslaní na púšť, aby osamote hľadali Pána. Nebudú hľadať Boha a, napríklad Boha a slobodu od hriechu, alebo Boha a úspech v službe či nejaké iné a, ale samotného Boha. Počas druhého týždňa budú na tabuli vyvesené tieto verše:
Pondelok:
Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha (Žalm 14,2).
Utorok:
Lebo takto vraví Pán, Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila (Izaiáš 30,15).
Streda:
Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom (Jeremiáš 29,13).
Štvrtok:
Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život (Ján 5,39-40).
Piatok:
Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! (Žalm 119,2-3)
Pri hľadaní Pána naši študenti objavia nádherné tajomstvo tichej komunikácie so živým Bohom. Zo začiatku bude ťažké byť ticho a dlhší čas počúvať; vyskočiť z kolotoča práce bude proti ich spôsobu života „musím niečo urobiť pre Pána“. Keď ich duch utíchne, stane sa niečo zvláštne; vstúpi do nich pokoj; ich srdce zmäkne a vtedy sa trochu pootvorí puklina, ktorá odhalí hlbokú túžbu po Bohu. Boh zintenzívňuje ich hlad a oni ho ešte snaživejšie nasledujú.
Ako sa počas týždňa študenti slnia v jeho prítomnosti, ich oči sú otvorené. Zrazu si uvedomia, že Boh ich obklopoval svojou láskou každý deň ich života; ale boli slepí a nevideli to. V ich srdci sa zrodí vrúcna láska k Bohu a všetko ostatné v živote stratí svoju dôležitosť. Slová „Tvoja láska je lepšia než život“ už viac nie sú iba teologickým pojmom; teraz sú pre nich oveľa reálnejšie, mocnejšie a vzácnejšie než hocičo iné na zemi.
Vodcovia, ktorí prežili vlastnú zlomenosť, vedia, aké je dôležité, aby cirkev bola bezpečným miestom, kde môžu ľudia odhaliť svoje tajné hriechy a prijať milosť. Pretože Boh má teraz v ich srdci prvé miesto, viac sa zaujímajú o to, aby sa páčili Bohu ako ľuďom, a nemajú problém prehlasovať celú Božiu pravdu.
Tí, ktorí majú srdcia naplnené Božou láskou, horlivo poukazujú ľuďom na Pána. Majú averziu k „čudnej cudzej veci nazvanej program“, o ktorej hovoril Tozer, pretože programy nemôžu naplniť prázdne srdce Božou láskou. Slobodní od túžby urobiť dojem na iných alebo získať od Boha potvrdenie svojej služby, teraz sa úplne spoliehajú na jeho moc a vedenie, pričom sa stávajú dynamitom v Božích rukách. Život je teraz novým obrovským dobrodružstvom viery a Boh môže prostredníctvom nich mnohých nasýtiť.
A jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie (Matúš 22,35-38).
Najdôležitejšou otázkou v živote nie je či poznáme Bibliu, ale či ho milujeme; v najväčšom prikázaní je najprv poukázané na srdce, až potom na myseľ. (Či povedal niekedy muž žene, že ju miluje celou svojou hlavou?) Ak chceme vystrojiť slúžiacich vodcov, aby boli ostrými nástrojmi v Majstrových rukách, musíme sa starať o ich srdcia rovnako ako o ich myseľ. V skutočnosti cirkev potrebuje získať srdce každého človeka.
Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
